Dobrý deň,
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď, ktorá je vyslovením právneho názoru našej advokátskej kancelárie.
I./ Občianskoprávna rovina bezdôvodného obohatenia
V otázke uvádzate spoločné žitie 7 rokov, počas ktorého 6 rokov Vaša mzda bola poukazovaná na účet priateľa. Píšete, že ste si kúpili byt, ktorý on naďalej spláca. Neuvádzate však koho vlastníctvom je predmetný byt, či sa jedná o výlučné vlastníctvo Vášho priateľa alebo ste byt nadobudli do podielového spoluvlastníctva, čo je pre zodpovedanie otázky dosť podstatné.
Podstatné je tiež to, v akom rozsahu ste Vy financovali rekonštrukciu bytu resp. kupovali doň zariadenie.
Táto problematika je veľmi častá v našej advokátskej praxi.
Podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka ("OZ") platí :
"Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov."
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 OZ platí : "Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu."
Pokiaľ ste neboli podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na strane Vášho priateľa vzniklo bezdôvodné obohatenie. Toto obohatenie v podstate vzniklo okamihom investovania do nehnuteľnosti - kedy sa majetok vlastníka nehnuteľnosti zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Príklad : investovaním sumy 2000 € do rekonštrukcie mohlo dôjsť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti aj o 5000 € (nové plastové okná a podobne).
Z ust. Obč. zákonníka vyplýva (§ 107) že, "právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil."
Teda v prípadnom súdnom spore je potrebné rátať s tým, že priateľ môže vzniesť námietku premlčania. Otázkou je však aj to, s akým úmyslom konal, keď Vaša mzda bola 6 rokov posielaná na jeho účet.
Z judikatúry :
NS SR z 29.3.2003, sp. zn. 25 Cdo 355/2001 :
"Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 ObčZ) vzniká prijatím tohoto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo."
Možnosti riešenia je viacero, avšak bude závisieť aj od ochoty druhej strany pristúpiť na okamžité riešenie. Tu upriamujeme pozornosť na plynutie premlčacej doby.
Riešenie cestou súdu po výzve z Vašej strany resp. zo strany advokáta a prípadne aj podanie trestného oznámenia, budú pravdepodobne najúčinnejšie aj z hľadiska ust. § 107 OZ, ako sme uviedli vyššie. Poukazujeme aj na ods. 2 § 107 OZ : "Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo."
II./ Trestnoprávne hľadisko
Je pre nás bez poznania konkrétnych okolností Vášho prípadu zvláštne, že ste si nechali posielať mzdu na účet priateľa. V otázke uvádzate Vaše nasporené peniaze bez uvedenia sumy a sumu 6000 eur, ktoré ste investovali do rekonštrukcie bytu a jeho zariadenia, ale táto suma nezodpovedá ani čiastočne tomu z čoho pozostávala Vaša mzda za obdobie 6 rokov a to aj keby sme vychádzali len z minimálnej mzdy. Je samozrejmé, že sme zobrali do úvahy bežné náklady na život /strava, byt, cestovné, atď./
Nevieme aký bol motív Vášho priateľa k uvedenému konaniu, hlavne pokiaľ sa jedná o výplatu Vašej mzdy na jeho účet, ako aj to, či ste mohli so svojimi peniazmi disponovať, či nedošlo k spáchaniu trestného činu pod psychickým nátlakom.
Mohlo by sa jednať o spáchanie trestného činu podvodu podľa ust. § 221 Trestného zákona :
"Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Podstatným pri trestnom čine podvodu je aj miera opatrnosti z Vašej strany.
III. / Zákonník práce a výplata mzdy.
Nevieme z akého dôvodu ste konali spôsobom, že Vašu mzdu, Váš zákonný nárok na ňu, ste si nechali poukazovať zo strany zamestnávateľa na cudzí účet, nakoľko ste neboli manželia. Táto otázka v prípade súdneho konania bude určite obranou Vášho bývalého priateľa a to s tým tvrdením, že ste sama navrhli, aby Vaša mzda bola posielaná na jeho účet.
Zákonník práce v § 130 ods. 8 hovorí o tom, že "zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v SR." V ust. § 224 ZP hovorí, že "ak dôjde k zmene bankového spojenia, zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi aj zmenu bankového spojenia." ZP teda nehovorí sa o vlastnom účte zamestnanca v zmysle tom, že tento musí byť vedený na jeho meno.
Na zodpovedanie tejto otázky v prípade súdneho konania sa budete musieť pripraviť.
Odporúčame Vám vo veci čo najskoršie kontaktovať advokáta.
©