Dobrý deň,

ste správne informovaná. Pokiaľ Váš návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemal žiadne vady podania, t. j. boli v ňom všetky predpísané náležitosti, tak je súd povinný rozhodnúť najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu. 

Súd v tejto Vašej veci môže rozhodnúť dvoma spôsobmi, a to tak, že návrh zamietne, ak spĺňa podanie všetky náležitosti, tak nariadi neodkladné opatrenie uznesením alebo v prípade ak má podanie vady, tak návrh odmietne. Možno Vám súd medzičasom doručil výzvu na odstránenie vád alebo Vám návrh odmietol. Pokúste sa preto informovať na príslušnom OS Trnava (informačné centrum), v akom stave je Vaše podanie. 

V prípade, ak Vám súd do dnešného dňa vo veci neodkladného opatrenia nevydal rozhodnutie, spôsobil tak prieťahy v súdnom konaní. 

Krokom k odstráneniu prieťahov, je podanie sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy v súdnom konaní. Sťažnosť sa podáva podľa  zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v platnom znení.

Dobrý deň,

§ 17 Trestného poriadku ustanovuje miestnu príslušnosť súdov. podľa ods. (1) je na konanie miestne príslušný súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak ide o prípad, kde existuje viac miest, kde bol daný trestný čin spáchaný alebo jeho časti, riadi sa miestna príslušnosť súdov miestom, kde bola podaná obžaloba, pričom orgány činné v trestnom konaní začínajú skúmať podnet k trestnému stíhaniu buď na základe vlastných zistení alebo na základe podania trestného oznámenia. Toto trestné oznámenie je možné podať aj u miestne nepríslušného orgánu, ktorý je povinný toto oznámenie prijať a následne ho postúpiť miestne príslušnému orgánu. Ak súd zistí miestnu nepríslušnosť, musí vec už v štádiu predbežného prejednania obžaloby postúpiť. V prípade sporov o miestnu príslušnosť všetkých orgánov činných v trestnom konaní rozhodne ich najbližšie nadriadený orgán. Ak nastane dôležitý dôvod na odňatie veci a prikázanie inému orgánu, urobí tak takisto najbližšie nadriadený orgán. Tento úkon sa nazýva delegácia a je možná iba na orgán vecne a funkčne príslušný iba s rozdielnou miestnou príslušnosťou. K delegácii prichádza zväčša z dôvodu lepšieho zistenia skutkového stavu, z dôvodu hospodárnosti konania. Delegácia je možná v ktoromkoľvek štádiu konania

Miestna príslušnosť určená miestom, kde obvinený býva, pracuje (je ním aj miesto, ktoré má trvalejší charakter a býva označené aj ako sídlo alebo prevádzka) alebo sa zdržiava pripadá do úvahy teda v prípade už spomínanej nemožnosti určenia miesta činu alebo z dôvodu spáchania trestného činu v zahraničí.

V prípade ak máte podozrenie o neobjektivite prokurátora môžete na súde vzniesť námietku zaujatosti prokurátora z dôvodov uvedených v § 31 ods. (1), ak možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Je však potrebné túto námietku riadne odôvodniť, ak chcete, aby jej bolo vyhovené. Váš subjektívny pocit bez dôkazov nestačí.

Dobrý deň. Mám za to, že stretnutie so sudcom ohľadom konkrétnej právnej veci realizované mimo pojednávania by bolo vážnym narušením procesných princípov súdneho konania, predovšetkým však rovnosti zbraní účastníkov konania. Taktiež by to mohlo byť považované za narušenie nestrannosti a nezávislosti súdu. Pokiaľ ide o výsluch maloletého v veciach úpravy rodičovských práv a povinností, tento predstavuje výnimku, nakoľko je v záujme maloletého, aby bol vypočutý bez prítomnosti svojich rodičov (okrem sudcu môže byť prítomný aj kolízny opatrovník). Pokiaľ však máte akékoľvek dôkazy ohľadom možnej manipulácie s maloletým, tieto môžete v konaní žiadať vykonať štandardne na pojednávaní, prípadne prostredníctvom osobitného písomného podania.

Dobrý deň, Občiansky súdny poriadok neupravuje lehotu na nariadenie súdneho pojednávania po začatí súdneho konania. Je na úvahe sudcu postupovať tak, aby pojednávanie riadne pripravil. Postup sudcu však nemôže byť svojvoľný a musia byť pritom rešpektované všetky procesné práva účastníkov konania. Jedným zo základných práv je právo účastníka konania, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Rozhodujúcou je preto aj otázka, kedy ste uhradili súdny poplatok, resp. reagovali na prípadne iné výzvy súdu, nakoľko aj uvedené mohlo mať vplyv na dosiaľ nenariadenie súdneho pojednávania. Právnym prostriedkom na dosiahnutie nápravy je podanie sťažnosti pre prieťahy na príslušný súd. V mnohých prípadoch postačuje aj telefonický rozhovor s asistentom sudcu, ktorému je vec pridelená, so žiadosťou o poskytnutie informácie o dôvode, pre ktorý vo veci nebolo dosial vytýčené pojednávanie.